Kollam/Quilon

V Kollam sme vyliezli zo stanice, chytili rikšu a dali sa odviezť k Shine hotelu.

Vodič nás ovšem vysadil pred Shines tourist lodge... což sa Tomášovi nezdalo ako dostatočný match, a tak sme sa nechali odviezť k autobusovému nádražiu, ktoré podľa Lonely planet malo byť neďaleko, a stade sa podľa Lonely Planet odnavigovali k Shine hotelu – aby sme prišli k Shines tourist lodge.

Spýtali sme sa na dvojlôžkovú izbu bez AC, a boli sme odvedení na štvrté poschodie do vcelku akceptovateľnej izby za ľudových 200 rupií.

Prvé čo som urobila bolo že som pichla notebook do zástrčky a čakala čo bude – a on nabehol!!! Moja radosť nemala hraníc, pretože už som sa pripravovala na to ako po Kollam zháňam nejaký počítačový servis aby mi vyskúšali či mám len spálený zdroj, alebo je v háji celý počítač.

Po tom čo sme tento problém teda splavne eliminovali sme sa vybrali zistiť ako je to s tými backwaters. Dozvedeli sme sa to čo už sme vedeli – že máme na výber z dvoch možností, buď osemhodinová plavba do Alleppey veľkou loďou, alebo štyri a pol hodiny malým kanoe po dedinách. Ani jedno sa nám zas tak nepáčilo, a moje ideálne riešenie spočívalo v absolvovaní kanoe a potom trajekte po vode do Alleppey miestnou linkou, ktorú spomínal Lonely Planet.

Na náš explicitný dotaz úradnej osobe ktorá vystúpila z miestne vyzerajúcej lode sme sa ale dozvedeli, že až do Alleppey žiadny trajekt nejde – že ide len tuhľa po jazere. To nás nepríjemne prekvapilo, a rozhodli sme sa teda zvážiť svoje možnosti pri večeri.

Vyrazili sme do mesta, príjemne sme sa prešli a na večeru zapadli do Azad hotela, spomínaného v Lonely Planet – boli sme tam ale jediní cudzinci, zato predmet intenzívneho záujmu. Dali sme si suchársky dvakrát chicken fried rice, a bolo to výborne, a vôbec to nepálilo. Ako dezert som ja mala hrozno a Tomáš miestny koláčik, ktorý ale nezhodnotil veľmi pozitívne.

V hoteli na recepcii sme sa spýtali ako je to teda so zariadením tej plavby po backwaters ktorú nám sľubovali pri checkine, a recepčný zavolal niekomu na mobil a povedal že agent už je teda na ceste.

Agent skutočne dorazil, a pomerne otvorene nám porozprával čo a jak... rozhodli sme sa že osemhodinovú masovku teda oželieme, a stavíme na intimitu malej plavby. Nevadilo nám že loď budeme zdieľať s ďalšími pasažiermi, a tak sme zaplatili každý tri stovky a dohodli sa že zajtra ráno teda budeme o deviatej čakať na recepcii na vyzdvihnutie. Nasledovať mal presun autom, trojhodinová plavba, a plánovaný návrat do Kollam bol o jednej. To nám vyhovovalo, pretože sme plánovali stihnúť vlak o pol štvrtej do Kochi.Večer sme strávili pozeraním War of the worlds, prerušenými len jedným výpadkom prúdu... záver mňa celkom pobavil, Tomáša sklamal – vraj nuda, a nič originálneho...