Prípravy na odchod

Tento týždeň sa nesie v duchu očakávania dovolenky, posledných príprav, plánov B a pochôdzok nutných pred odchodom...

Od začiatku týždňa som v práci makala na svojej "analýze zákazníkov", ktorá spočívala najprv v copy-paste zákazníkov do jedného zoznamu, potom porovnaní tohoto zoznamu so zoznamom 150 spoločností s najvyššími príjmami... potom som obidva zoznamy porovnala s Forbes 2000... a nakoniec, ako čerešničku na torte, som mohla láskavo sčítať, násobiť a zosumarizovať získané informácie do tabuliek a grafov. No proste práca pre priemerne inteligentného šimpanza, a ja som to musela urobiť s troma rôznymi zoznamami pre tri regióny, a ešte na mňa čaká USA...

No ale to mi nebránilo včera zdrhnúť z práce skôr, pretože som si povedala že keď odchádza Debdeep, Anoop, Gaurav aj Daven, nemá tu na mňa kto dozerať tak čo tu budem kysnúť. Okrem toho na mňa v meste čakala moja v poradí už tretia kreditka, a dúfala som že sa mi podarí získať k nej aj PIN v City Centre.

So Steph, ktorá sa len včera ráno vrátila z Goa, sme dobehli busy v poslednej chvíli, keďže som ešte na poslednú chvíľu odosielala podklady na dnešný ranný meeting, našla som posledné voľné miesto a zviezla sa k Paradise.

Tam som potrebovala rikšu k ICICI, a tak som smelo pristúpila hneď k prvej a naivne sa spýtala vodiča, či vie kde je v Secunderabade ICICI. Ten prikývo, tak som tupo nastúpila a... len čo sme došli do Secunderabadu, tak som videla ako sa nádejne rozhliada po ulici či niekde neuvidí ICICI. Chcela som vystúpiť, ale potom som si povedala že na takú krátku vzdialenosť ma nikto nevezme a tak už to nejak doklepem s týmto motákom. Po ceste sme sa dvakrát spýtali, z toho raz preto odbočil a samozrejme mal ísť rovno... ale nakoniec sme to predsa len nejak našli.

V ICICI som ani nečakala, rovno som nafasovala kartu, na PIN som sa už ani nepýtala a namierila som si to rovno do City Centra, kde mám mailing address, aby som si ho vyzdvihla.

Lenže, s čím som veľmi nepočítala bolo, že tam ten PIN nebude. Prehľadali sme s recepčným celú poštu (bola som teda udivená koľko PINov prichádza každý deň do Satyamu, majú na nich špeciálne obálky tak sú dobre rozpoznateľné) ale moja obálka medzi nimi nebola. Aby sa ma zbavil tak si vypýtal telefón, a že až to nájde tak zavolá... ešte že som na to ani nečakala, lebo by som doma hypnotizovala telefón ešte teraz.

Medzitým som sa ešte zastavila pri Paradise, kde sídlia cestovné agentúry, kúpiť lístok do Bangalore. Moja pôvodná myšlienka bola cestovať cez deň, potom nájsť hotel, trošku si schrupnúť, ísť vyzdvihnúť Tomáša na letisko, trošku si schrupnúť a cez deň potom v kľude obehnúť Bangalore. Večer máme vlak do Trivandrum (teda dúfajme, pretože aktuálne situácia je WL26/WL27... ale nestrácam nádej).

Agentúry ma ale rýchlo vyviedli z omylu, keď mi oznámili že nielen že nie je denný bus do Bangalore, ale ten skorý o šiestej, ktorý som si teda vyhliadla ako vhodný substitút, nie je sleeper. Nemajúc veľmi na výber som teda zakúpila lístok do Bangalore na nedeľu, 18.00 a mala by som byť na mieste v pondelok niekedy o šiestej ráno. Dnes som sa spýtala Santiaga kde ma bus vyhodí, a vyzerá to nemilo - vraj dosť ďaleko od letiska... no ale nejak to už zvládnem :)

Doma som potom dočítala Angels&Demons, skutočne to bolo dosť predvídateľné.. teda aspoň pre osoby oboznámené s DaVinci Code. Ale na druhej strane to bolo celkom čtivé, a keď to bolo zadarmo... ;)

Dnes ráno ma Steph v buse privítala skvelou správou - dnes sú integračné meetingy v meste, a Debdeep s Anoopom a Gauravom sa už nevrátia do STC, tak sme mali v pláne zmiznúť skôr... ale tvárou v tvár nedokončenej práci sme nakoniec svoj plán museli revidovať, a tak už sa teším na obvyklý večerný bus.

Okrem toho mi Steph dnes bohužiaľ zabudla doniesť môj spacák, ktorý so požičala do Goa Annmarie... na ktorú som teda bola dosť naštvaná, pretože sa vrátala už pred dvoma dňami, a keby som jej ja včera nebola napísala, tak sa ani neozve a spacák mi nevráti snáď nikdy. Mne je už pár dní v noci kosa, a tak už ho ozaj chcem! Ale slečna je akási lenivá a nechce sa jej obťažovať rikšou k nám...

Ešte aktuálna udalosť na záver: Zrovna mi volal Ramesh, že vraj zajtra filmovanie v Ramoji Film city, za 2000 rupií. To ma samozrejme zaujalo, ale bohužiaľ len akademicky pretože zajtra sa v žiadnom prípade nemôžem uliať z práce ako mi navrhoval. Zato štedro pridal detaily prípadnej zakázky - požaduje dve dievčatá v bikinách, ktoré by si dávali navzájom masáž. Keď to Daven počul, tak vyzeral že by tých 2000 rupií aj zaplatil len aby sa mohol dívať...