.comment-link {margin-left:.6em;}

Everything possible in India...

Monday, January 02, 2006

Nový rok v Indii

Tak už máme rok 2006!!!

Ale ani sa mi tomu nechce veriť... Silvester bez snehu, bez zimy, bez šampanského, bez prejavu pána prezidenta... to snáď ani nemôže byť :)

No ale aby som začala v správnej časovej postupnosti... minulý týždeň, ktorý predchádzal Silvestru sa toho veľa nedialo. Postupne sme sa s Jaimem zbavili svojich spolubývajúcich - Anca nás opustila vo štvrtok na obed, Monica v piatok naobed a Katka v piatok večer.

V piatok sme tiež dostali vytúženú výplatu, čož som oslávila skorým odchodom z práce (oficiálna výhovorka - mimochodom pravdivá - bola že ak neodídem s Katkou tak sa nedostanem domov pretože nemám kľúče, a musela by som čakať na Jaimeho, ktorý avizoval že bude dlho v práci...) a výberom z banky oproti šeku. Doma som si uvarila opulentnú večeru pozostávajúcu z hranolkov, kuraťa so šampionmi a volského oka a čítala si načierno vytlačenú kópiu Angels and Demons (objavila som ju na intranete v plnej verzii, tak som si to stiahla a pokútne si to za účelom ušetrenia financií tlačím za firemné peniaze :))

Po ôsmej dorazil Jaime, upatlal si zemiaky, a nedlho po ňom sa z telefónu ozvalo šalalalala, zvonenie Jaimem pridelene Shajidovi (zvanému Shaaa), nášmu susedovi, a nedlho po zvonení sa dostavil aj Shajid osobne vo svojej červenej party kurte (ako to komentoval Jaime, seminaked Sha, pretože kurta je to značne priesvitna - a neviem či k prospechu vlastníka). Boli sme informovaní že sa vedľa koná party a máme sa okamžite dostaviť.

Okamžite znamenalo tak o hodinu a pol, tak sme sa s Jaimem obliekli a povedali si že zájdeme na jedno... z jedného boli dva breezery a dva obrovské panáky vodky so sprite do pivového pohára, tak som o druhej bola Jaimemu veľmi vďačná keď zahlásil že si musíme oddýchnuť pred zajtrajšou party a ideme domov. Každopádne som bola rada že sa trošku družíme s miestnymi, pokecali sme na tému jazykové rozdiely a zoznámili sa s novým prechodným obyvateľom bytu - Shajid tam má stále nejakých ľudí na návšteve na víkend, takže si nikdy nie som istá kto vlastne v tom byte býva a kto je len na návšteve.

Nový návštevník, Ram, bol celkom rozhľadený, dokonca vedel že Slovensko sa nerovná Československo a kde to tak približne je, ale zato trpel značným "Indiocentrizmom" ked nám oznámil že India má najlepší vzdelávací systém na svete, že je to hlavný trh pre Microsoft, a vobec - India je proste najlepšia. Že väčšina prodktov najlepšieho vzdelávacieho systému na svete ani vzdialene netuší kde je nieto Slovensko, ale ani krajina ako Mexiko, ho zjavne veľmi netrápilo.

V sobotu som sa prebrala o svojej tradičnej dvanástej, zjedla niečo málo ovocia, nakúpila niečo málo ďalšieho ovocia, a zamyslela sa čo s načatým dňom.

Moju dilemu rozriešili dva telefonáty - prvý, ktorý mi ujasnil čo budem robiť večer, a druhý, ktorý zabezpečil že večer budem mať čo rozprávať :)

Ako prvý volal Tamas, že večer o ôsmej u nich začína party, a máme sa dostaviť so zásobou alkoholu a najedení. Neskôr sa presunieme do úžasného domu s troma bazénmi, kde bude party pokračovať, dom nie je ďaleko takže nie je problém uniknúť skôr a tak som s radosťou všetko odkývala. Pôvodne sa totiž uvažovalo o fixnej čiastke na alkohol a jedlo, ale to sa nám s Jaimem - starým lakomcom - platiť nechcelo, keďže sme dobre vedeli že sa dokážeme opiť za polovicu :)

Ako druhý telefonoval Mr. Ramesh, náš filmový agent. To ma potešilo, pretože sme s Jaimem dúfali že sa naskytne nejaké to natáčanie a vylepší našu finančnú situáciu.

To sa ale nestalo.

Jeho úmysly boli úplne iné - jeho prvá otázka po mojom radostnom hello bola "What are you doing tonight?" Tak som mu prezradila že ešte neviem (pretože v skutočnosti tento telefonát bol prvý, ale už som mala akúsi predstavu že nejaká party bude), a on na to že s ním mám ísť večer janeviem kam, pretože už má lístky, a dostane sa tam len s dámskym doprovodom. Vraj tam bude jedlo, pitie, hudba, zábava, no proste "everything is there". Keď som si predstavila že by som celý večer strávila so štyridsaťročným nízkym nie príliš inteligentným agentom po boku a počúvala jeho hysterický smiech tak som nevedela či sa mám smiať alebo plakať :) Jeho ponuku som teda diplomaticky odmietla s tým že už som dohodnutá s kamarátmi, a tešila sa až im túto story rozpoviem :)

Okolo druhej (a po asi štyroch dotazoch od Shajida, ktorý už k nám chodí ako domov bez klopania, a ktorý sa večne pýtal kedy im uvaríme obed - čo sme síce večer predtým v pomätení zmyslov sľúbili, ale dúfali že nebudeme musieť skutočne vykonať) dorazil Jaime - s prilbou v ruke!!!! Okamžite som zbehla dole omrknúť jeho novú motorku.. a je pekná :) Yamaha Entiser, alebo tak niečo... povedal že cesta domov bola hrozná, pretože jednak zablúdil, a jednak ešte neobjavil neutrál takže to bolo dosť zvláštne, ale nakoniec to zvládol. Keď mi vysvetlil ako sa tá vec ovláda, tak som teda žasla že to dokázal :) Ale zistili sme že mu chýba trúbka, tak to na indických cestách akoby nežil... to bude musieť doplniť.

Zrovnali sme Shajida že žiadne varenie sa nekoná, vyprevadili ho z bytu a zákerne si uvarili cestoviny s kuraťou a pre zmenu hranolky :) Jaime potom odpálil na internet, a ja som sa dala dohromady pred veľkým večerom.

K Tamasovi a Nicovi sme to vzali cez La Sani aby sme mali niečo v žalúdku, cez Wine shop aby sme mali čo do žalúdka neskôr a ako jedni z mála sme tam boli presne. Zoznámili sme sa s prítomnými, načali svoje lahvinky a už to šlo :)

Naprosto neočakávane pre tento deň sme skončili pri diskusii o viere v Boha, ktorá začala dotazom či je u nás možné pochovať niekoho kto nepatrí k žiadnemu náboženstvu. Keď som vec potvrdila, tak prítomný Ind ktorého som ešte nikdy predtým nevidela užasol, spýtal sa ma na náboženstvo, a keď zvedel že žiadne nemám, ba čo viac, ani neverím v Boha, tak užasol, odmietol to ako nemožné, a bol vo svojich dotazoch taký neodbytný, že Miguel ktorý sedel s nami až mal pocit že ma musí brániť pretože ten osoba je príliš útočný. Ja som to na druhej strane celkom chápala, pretože mám pocit že prechádzal asi niečím podobným ako ja keď som sa prvýkrát naopak stretla s fenoménom viery v Boha.

Okolo desiatej sme sa presunuli do spomenutého domu (nevidela som nie že tri, ale ani jediný bazén), kde sme pokračovali v zábave, odpočítali polnoc, vybozkávali sa, zhliadli menšie ohňostroje a bavili sa ďalej akoby nič. Mňa si tam vyhliadol Enerchi, což je chalan z Nigérie asi tak dva metre vysoký, a zjavne mal pocit že my dvaja sme nejakým spôsobom spriaznení (a že by sme sa mali spriazniť viac, podľa možnosti fyzicky), ale to mal chudák smolu. Zjavne ostatní mi dôverovali menej ako ja sama, pretože keď som sa vrátila zo schodov kde sme sedeli tak som mala zmeškaný hovor od Miguela a Jaime sa uisťoval či som ok (na druhý deň povedal že mu Miguel oznámil že som opitá a zmizla som niekam s tým chalanom, a že prehľadal všetky izby na poschodí - a pritom som mu celý čas sedela pod nosom vonku na schodoch)... no ale bola som dojatá akú majú o mňa starosť :)

O druhej sme sa s Jaimem zhodli že sme vyčerpali zásobu alkoholu, viac nezvládneme, a je čas ísť domov. Dokonca sa nám podarilo odchytiť Himanka s autom, takže sme to mali domov luxusne (a ako podotkol Jaime, bezplatne) - a okolo pol tretej sme už sladko spali.

Ráno som vstala o ôsmej pretože som bola hladná, ale znovu zaliezla... a opätovne sa vynorila až o dvanástej, čo je výrazne vhodnejší čas na vstávanie na Nový rok... ako na nový rok, tak po celý rok :) Ale inak bola nedeľa veľmi kľudný deň, keď dorazil z práce Jaime tak ma vzal na motorke do Qmartu, nakúpili sme, uvarili sme si zemiaky so smotanou a potom strávili deň ničnerobením, čítaním, pozeraním telky, kecaním a tak podobne... Jaimemu už to na motorke ide, gentlemansky mi prenechal helmu a dokonca objavil aj neutrál :)

Dnes som teda bola prvý deň v práci, veeeľmi som sa ráno musela premáhať aby som vstala na ranný autobus a nešla až o dvanástej... ale podarilo sa a strávila som ďalší krásny deň nad nekonečnými tabuľkami v Exceli... zachvíľu z nich začnem škúliť. Ale poobede volal Daven, čo znamená že zajtra už tu nebudem z 3 Year planning jediná trainee, a čo viac, bude o čom kecať na prestávke... pretože Daven bol v Kerale kam sa zrovna chystáme, a bol tam s Beátou, čo tiež sľubuje svoj diel neobvyklých situácií :)

1 Comments:

  • Ahoj Lubi,
    výborné čtení tvých indických příhod. Je to fakt ze života a tebou velmi pěkně sepsané a dobře čtivé! Těším se na další tvé životní zážitky :-)
    -kráťa-

    By Anonymous Anonymous, at 7:06 PM  

Post a Comment

<< Home