...a dockali sme sa! Ale coho..

Vcera nam zacal trening, ale je to hrozna nuda. Mali sme trojhodinovu prednasku o Indii, ktora mne osobne nepriniesla ziadne nove informacie, a dnes sme mali "induction" este s Indami, ale to bola tiez nuda... najprv vykladal CEO nejake obecne kecy, potom sme mali zoznamovacie hry a potom "The Satyam way" kde nam mali objasnit jaka je firma skvela a tak podobne... taky americky motivacny styl, nic moc. Hry pozostavali z toho, ze sme mali vytvorit teamy v urcenom zlozeni, a potom pre team vymysliet meno, slogan, pesnicku a najst nejaku vec ktoru mame spolocnu. V nasom teame sa hned prejavil taky manager, uzajhned sa ujal organizovania a nebodaj chcel implementovat Satyam way (cimz si u mna vysluzil tiche pohrdanie, ked niekto len par minut pocuva tie zvasty a uz aj by chcel Think - Do - Communicate, tak ma mozog na nespravnom mieste), navrhol nazov skupiny a vsetko organizoval... brrr.

Ale vyzera ze je to fakt obrovska firma, ma obrat asi 8bil USD a zakaznikov ako GE, Deutsche Post, BP a podobne. Za tri roky chce patrit medzi 5 najvacsich globalnych systemovych integratorov, takze o nich asi este bude pocut:) Nicmene stale neviem co vlastne budem robit. V utorok budeme podpisovat vselijake papiere, dostaneme ID kartu a tak podobne, a inak az do piatku mame dalsie skolenia, a potom uz by sme mali zacat makat.

...stale cakame...

Tak dnes nase skolenie pre zmenu nezacalo:) Odklada sa na zajtra... uz som teda ozaj zvedava, co to bude. Vcera este dorazili dve Kanadanky, Marie a Stephanie, tak som sa citila ako mazak ked sme im vykladali ako to bezi v jedalni a tak.

Dnes sme opat vyrazili do mesta, pochodit horedole, enem tak sa poflakat. Na sobotu uz mame velke plany, chceme ist rano trochu pozriet pamiatky a jazero a tak, vecer je tusim jakasi party, a v nedelu chceme ist do kina - maju tu druhy najvacsi IMAX na svete:) Inak su zatial trochu problemy s bytom, pretoze Rishi, koordinator z Aiesecu, ma zaludocne problemy a uz asi tyzden je chory, ale nam to stejne bude trvat tak dva tri tyzdne kym sa budeme stahovat do mesta tak dovtedy sa to uz snad aj vyriesi. Vzdy mozme zostat v STC, ale do mesta je to hrozne daleko, a bus ide len o 7.15 a potom az o11.30. Tak skoro vstavat, uf. Ale ludia to musia robit.. nezavidim im. Inak moje stipance sa zatial nijak nevyvijaju, dostala som na to od doktora aj tie indicke lieky, ale ked nezabrali tak ma poslal za skin specialistom, ale to sa mi zatial velmi nechce. Netusim kde je spital, a zabila by som tym cely den. Mozno neskor:))

Vcera som skoro cele poobede prespala, a potom sme si ukazoval fotky z domova (teda skor z domovskych party).

Dnes rano sme mali papaju, vcera sme ju s Katkou kupili v meste (stala len 15 rupii, to je asi10Sk, cela papaja!) a bola dobra, strasne sladka, ale dobra:)) Kupujeme si aj banany, kus za rupiu. Predavaju ich na ulici, maju take voziky na ktorych su cele tie obrovske trsy, a z nich nam urezu kolko chceme... take male banany, myslim ze v tych ktore sa predavaju u nas je vyrazne viac chemie a postrekov nez na tych ktore kupujeme tu. Este nas doma caka ananas, mnam! Uz sa nanho tesim... Vcera si od nas uz brali mena, ze nam spravia ID karty, tak aspon nieco sa zacina hybat.

No ale niet sa kam ponahlat... uz sa na nas lepia tie indicke zvyky:) Najviac nas fascinuje, ze ked Indovia hovoria ano, tak kyvu hlavou do strany ako keby boli nejak mentalne postihnuti, ale tazko to rozoznat od nie. A okrem toho je zrejme velmi nezdvorile nepoznat odpoved na otazku ci jej nebodaj nerozumiet, takze nech sa spytam na cokolvek, nejakej odpovedi sa mi uz dostane. Ale ci je spravna, to je celkom ina vec... no zvykame si, ze co si nezistime a neoverime sami sa neda povazovat za doveryhodnu informaciu:))

Tak dnes sa v podstate nic nedeje, tak SNAD uz zajtra budem moct napisat co a jak v praci. Myslim ze to bude hlavne papierovanie,sprostredkuju nam zalozenie uctu, nejaku simkartu, registraciu naforeign office a tak podobne, tie ID karty...

...cakame...

Uf, som dostipana az hroza, ani sa nepamatam kedy nasposledy som mala tolko stipancov. Patlem si ich fenistilom a konzumujem antimalarika ako diva, takze by nemali byt zdraviu skodlive, ale svrbia. Moje stipance od bed bugs, najprv mylne povazovane za alergiu (a doktorom z STC ako take liecene) sa zatial nezlepsili. Este ze za toho sarlatana nemusim platit... Inak teda musim povedat, ze to nie je tak ze vdaka jedlu a byvaniu zdarma mame nizsi plat, platmame tak dvojnasobny oproti ostatnym trainees v inych firmach. Ale tieto pozitky mame len na zaciatku, potom sa prestahujeme do vlastneho a tam uz budeme platit, ac myslim ze vo firme bude kantina (ale uz platena).

Co sa tyka jedla, tak je stale ryza v niekolkych variantach, vcera bola obycajna a s kari, a predvcerom tusim s kardamonom? alebo s koriandrom? netusim. Ale bola dobra:) Potom byva jedno alebo dve masite jedla, vcera pikantne kura v omacke a take rizoto s vacsimi kusmi masa (zvane biryani), nie kuracieho ale netusim akeho. Potom byvaju take polotekute zeleninove cosi, placky ktore maju zrejme suplovat chlieb, kokosove mlieko, polievka a nejaky dezert. Voda je volne dostupna na stoloch, a po kontrole vysvitlo ze snad aj prechadza nejakym filtrom, takze ju bez obav pijeme. Hnacku ma zatial len Francuzka Adele, my ostatni ju s nadejou ocakavame:))

Ranajky su este zaujimavejsie:) Dnes sme mali idli, to je take ryzove cosi, vyzera to ako ufo s priemerom asi 8 cm, biele, hlavne z ryze.Tusim sa to predava dehydrovane a ked sa to da do vody tak to naboptna. Ale chuti to jak polystyren (a to nemyslim ten psenicny) a nepomaha ani ziadna omacka. Dodava sa to jak vo varenej, tak vo vyprazanej forme, ale obe su hnusne. Inak mame omeletu v ktorej je zabaleny kus chleba, pre zmenu nejake omacky na namacanie toho idli
nieco ine, alebo furt to same, lebo vsetko je len PALIVE a chute v tom akosi zanikaju:)

Vcera sme boli v meste, kupila som si slapky do sprchy a zviezli sme sa riksou, ktoru sme zdrali podla taxametra ac sa chlapik branil do poslednej chvile. Slapky sme tiez zjednali za nizsiu cenu, ale stale sa mame co ucit - Shanti, holka zo Singapuru, tu mala otca, a ten dokazal aj v zmenarni vyjednat o rupiu vyssi kurz nez ten uvedeny na tabuli. Myslim ze bude mojim nedostiznym vzorom co sa jednania ocene tyka:)) Vcera odisiel, bol sa presvedcit ako si tu bude zit jeho dcera, a vsetkych nas tak trochu adoptoval a staral sa o nas.. oni su Indovia presidleni do Singapuru, on sa tam uz narodil ale jeho rodicia emigrovali, takze pozna Indiu a vedia myslim aj hindsky.

Inak sa nic moc nedeje, vecery travime v nasej izbe, kam sa za nami zliezaju tradicne dve Rumunky, Anca a Monika, Tore z Norska, niekedy Jaime (cita sa Haime) z Mexika, Adele z Francuzska, a obcas Carlos z Brazilie. Myslim ze Katka je velmi spolocenska, ona ich stale pozve, a ja sa pritom zveziem... ale som rada ze sa tak zoznamujeme, zatial chodime vsade spolu lebo sa citime v skupine bezpecnejsi a tak, ale myslim ze sa to coskoro trochu rozpadne, lebo ti co su IT maju dlhsi trening, takze sa odstahujeme z STC skor nez oni. V nasej varke je ale vacsina business, takze zdrave jadro by sa mohlo zachovat:))

Charminar

Vzhladom k tomu, ze po treningu ani chyru, ani slychu, rozhodli sme sa navstivit jednu z miestnych pozoruhodnosti na ktoru pri prehliadke mesta nezostal cas, Charminar. Charminar je taka velka brana, nieco ako vitazny obluk, ktory bol postaveny pri prilezitosti ktorehosi vitazstva niekoho nad niekym inym...

Rano sme sa teda zviezli busom, a vzali riksu k Charminaru. Prvykrat sme sa zviezli okolo jazera a boli prijemne prekvapeni ze za skoro polhodinu cesty platime len asi 40 rupii. Nicmene nase nadsenie dlho netrvalo, ked len co sme pri Charminare vyliezli z nasej krasnej teplej bezpecnej rikse, tak sa na nas ako supy zosypali vsetky miestne stratene existencie a dozadovali sa rupii. To sa nam zatial na bezpecnej SP road nestavalo, tak sme z toho boli mierne vydeseni. Este viac vydeseni sme boli, ked nam pri pokladni do Charminaru zahlasili, ze domaci sice platia tak 5 Rs, ale my valutovi cudzinci mame pekne vycalovat rovnu stovku. Tak sme sa teda podvolili tvrdemu kapitalizmu, zaplatili a po uzkych schodikoch vystupili hore. Hore teda nie je nic, okrem uzasneho vyhladu.. viz obrazky. Inak na Charminari sme myslim boli pre miestnych vacsou atrakciou ako vyhlad, Jaime bol dokonca poziadany o autogram (!) a potom sme sa navzajom fotili az do zblbnutia.

Potom sme sa sli prejst smerom do mesta, okolo Charminaru je jeden z najvacsich bazarov v meste, tak sme pozerali na tie krasne latky na sari, plno diania na ulici, kdeake stanky a podobne... dosli sme celkom daleko, az k rieke, ktora ale vyzera dost nevabne.. napriek tomu v nej poniektore individua prali! To vo mne vzbudilo nedoveru vo vztahu k pracovniam, a snad si radsej vezmeme vlastnu pracku.

Videli sme tiez par cykloriksi, ale myslim ze chodza je vyrazne rychlejsi sposob dopravy nez ta cykloriksa. Hlavne ked ju taha taky vychrtly Ind a sedia tam dve vypasene Indky.

Cestou sme zhliadli aj Gandhi hospital, a tam by som teda ozaj nerada skoncila. Plesen zvonka aj znutra, spina vsade, opryskana omietka... brrr. To radsej umriem v teplom domove na mramorovej podlahe...

Pondelok - trening zacina...

Tak mame 25.7., den kedy nam mal zacat trening... a nezacal. Zatial sa caka na dalsich ludi, ktori by mali este do nasej davky (v miestnom slangu batch) dorazit. Na izbe byvam s dalsou Slovenkou, vola sa pre zmenu Katka (este je tu jedna, Beata). Okrem toho je tu jedna Francuzka, dve Rumunky, Mexican a Mexicanka, Brazilec, Nor, Singapurcanka... je to tu roznorode. S tymito sme sa uz zoznamili a snad si pamatame aj mena, aj teraz sme spolocne a nerozborne v inet cafe a datlujeme spravy domov:)

Trening nam zacne az v stredu, pretoze este cakame na dalsich ludi ktori by mali dorazit do nasej davky - vraj nas bude spolu 18, vacsina business. Dnes a zajtra teda mame volny den, rano sme len tak sa flakali lebo sme nevedeli ci bude ten trening alebo nie, ale ked sa to vyjasnilo tak sme sa rozhodli vyrazit do mesta, nicmene nam usiel bus lebo sme nevedeli ze o tej hodine ide od hlavnej brany a nie od parkoviska kde sme my a musime tam byt skor. STC je obrovske, ma hroznu security - dostali sme priepustky cez hlavnu vratnicu, a su tam pavilony a medzi nimi park. Na indicke pomery priam luxus:)

Co sa tyka pocasia, je nepochybne ze je monzun. V praxi to vyzera takze cely den striedavo intenzivne prsi, ale zato teplota je velmi prijemna - 20-25 stupnov, takze dlhe nohavice a tricko, dnes dokonca s dlhym rukavom. Horsie je ze je moskytia sezona, vcera som zabila troch ale nejaki unikli pretoze som rano mala dostipane nohy. Este ze beriem tie antimalarika, lebo teraz je ta prava sezona. O mesiac by to malo pominut, a bude asi to najprijemnejsie obdobie roka - teploty akoteraz, ale bez dazda. Najhorsi je asi maj, vtedy su styridsiatky a dokonca Egyptanka hovorila ze je neznesitelne horuco. No je na co sa tesit:)

Co sa tyka ulic a tak, je to jednym slovom chaos, bordel, cesty su tak 8. triedy s dierami, bez pruhov, znacky ziadne, ale na druhej strane som nevidela ziadne nehody - asi vdaka tej kozmickej rychlosti ktorou jazdia. Chodnik vacsinou neexistuje, clovek chodi kade moze a kde zrovna nie su obrovske mlaky od monzunu. Inak vsetky zeny tu chodia bud v sari, alebo v salwar kamize, coz je dlha tunika pod kolena (kurta) a nohavice, ale vraj je viacmenej jedno v com chodime my, aj ked oficialny dress code nam predpisuje bud indicky odev, alebo nohavice ci dlhu suknu a bluzku - ale za vhodnu obuv k tomu su povazovane sandale. Mame tu casual Fridays, ale zato najformalnejsi den je utorok, preco, to je mi zatial zahadou.

Napriek tomu ze v centre mame vsetko zadarmo, mali by sme byt plateni aj za trening, takze som si zatial zmenila len 50 dolarov a myslim zeby mi to malo na peknu chvilu stacit. Tento vikend asi nebudeme ani vyrazat na vylety, nechame to na neskor - casu bude viac nez dost. Organizacia je hrozna, informacie sa k nam dostavaju ustnym podanim na priame vyziadane a vacsinou od skusenejsich trainees, ze mame jedlo zadarmo oproti podpisu sme sa dozvedeli len tak mimochodom. No ale zatial to jakztakz funguje.

Este je zaujimave, ze je tu hrozne skoro tma - o siedmej uzje so slnkom amen. Ale vraj je na druhej strane cely rok rovnako dlhy den, takze to takto bude stale. Teraz v lete je to hrozny nezvyk, ale v zime to pride vhod:)

Firma by nam mala zabezpecit aj bankovy ucet, a simkartu do telefonu, takze zatial nerobim v tomto smere nic. Simkarta by mala byt hrozne vyhodna, v ramci firmy si mozme vsetci telefonovat zadarmo (takze so vsetkymi trainees) a aj inak su telefonaty hrozne lacne. A vsetci maju notebook, takze zjavne som si tiez mala zobrat, no ale teraz uz je to jedno. Maju ich hlavne na mp3, filmy, a tak, pripojenie doma sa snazil sprovoznit Francuz Remi v byte kde sme boli, ale bez valneho uspechu a hovoril ze provideri su hrozni. No uvidime co vo firme, jakto bude vyzerat.

Okrem toho som este zvedela, ze my tu vlastne nie sme ani zamestnani, pretoze dostat work permit je skoro nemozne (musi sa pritom dokazovat, ze to miesto nie je mozne obsadit z miestnych zdrojov, coz je v Indii zjavne dost zlozite) takze sme "studenti" na praxi, mame studentske viza, preto nemame zdravotne poistenie, a nedostavam plat ale"kompenzaciu" a tiez to vysvetluje moje vizove problemy. Ale vyzera ze vsetci tu vedia jak to chodi a su s tym v podstate vyrovnani, takze by nemali nastat ziadne problemy.

Prehliadka mesta

V nedelu, den po prichode, sme sa rozhodli zucastnit na prehliadke Hyderabadu, ktoru pre nas v AP tourism organizacne (ale nikoliv financne) zabezpecili Aiesecari. Rano sme museli vstat o nehoraznej osmej hodine, co nebolo jednoduche hlavne pre tych ucastnikov prehliadky, ktori vecer predtym partyovali do zblbnutia. Tore zaspal na stolicke...

Ked sme sa teda stastne stretli s nasimi sprievodcami, tak nas nalozili do dvoch autobusov, a vyrazili sme. Asi som zabudla podotknut, ze prsalo ako o zivot... a den predtym mali Aiesecari ktori nas vyzdvihli plno reci o tom aky je toto skvely cas v roku na prichod, lebo pocasie je proste uzasne... ha ha.

Nasa prva zastavka bola Birla temple, ale my sme uprednostnili ranajky v miestnej ustanovizni, a temple nevideli. Ja som nemala zmenene peniaze, takze som hladovala, ale ani som velmi nemala chut a hlavne potrebne vedomosti co si objednat. Ani som vlastne poriadne netusila preco tam stojime, pretoze sprievodca do mikrofonu fufnal, huhnal, a repraky boli prisernej kvality, takze sme mali problem urcit, ci vobec hovori anglicky alebo hindsky (resp. telugu).

Z Birla temple nas vzali k Charminaru (na obrazku moslimska univerzita pri Charminare), ktory sme ale len obkruzili autobusom, coz nas velmi neuspokojilo, ale vacsina ucastnikov z nasej skupiny aj tak chrapala po prebdenej noci, a sli sme do Zoo.

Zoo by mozno bola pekna, keby tak neprsalo. Videli sme par zvieratiek, nicmene vacsina z nich preukazala vacsiu inteligenciu ako my a neproducirovali sa vonku na dazdi. Zviezli sa na vlaciku do ktoreho hrozne prsalo a ktory mal totalne mokre sedadla, takze nase zadky boli za chvilku uplne mokre, takze sme si zoo velmi neuzili.

Zato dalsia zastavka, Golconda fort, stala za to. Na chvilku prestalo prsat, takze prehliadku sme absolvovali bez dazdnikov, zato za sustavneho hurry, hurry zo strany sprievodcov. Vzhladom k tomu, ze bol nejaky hindsky "festival" tak sme boli aj svedkami vrazdy domaceho ptactva, konkretne sliepok. Niektori to tazko niesli, a tusim nemali ani chut na veceru. Pravdou je ze mohli vziat aj ostrejsi noz, ale nebola tam ziadna striekajuca krv (ac sme sa pre istotu drzali v uctyhodnej vzdialenosti). Po ponuknuti hydiny bohom ju veriaci pre istotu uvarili v prilahlej budove a skonzumovali sami. Tento hinduizmus, to je prakticke nabozenstvo... Pevnost sama je polorozborena, z vykladu som nieco zachytila len tu a tam, ale musela byt fakt pekna, rozhodne obrovska a bol z nej pekny vyhlad na mesto. Viz obrazky... a este sme tam zastihli aj nejaky velky sprievod s obetinami, ktory spieval, tancoval a tak rozne vyvadzal :)

Dalej sme absolvovali miestny subor hrobiek, take mini Taj Mahaly, krajsie zvonku nez znutra. Pobliz sme mali obed vo VEG restauracii, takze som fasovala nejaku slichtu zo zeleniny ktoru sme museli velmi hojne zapijat vodou, pretoze famy o koreniacich zvykoch v Hyderabade neboli ani trochu prehnane - je to na hranici jedlosti. Myslim ze az sa vratim domov tak budem musiet kupit vedro chilli a pepru inak mi bude vsetko pripadat bez chuti. A kari, samozrejme:) Nicmene az na to, ze to bolo palive, to bolo celkom ok, mala som aj kokosove mlieko - chuti hrozne zvlastne.. tazko to popisat. Vsade naokolo predavali kokosove orechy, ale ako som sa neskor dozvedela, su urcene nie na jedenie, ale pre veriacich aby ich v chrame ponukli bohom (a zjedli az potom).

Po obede sme este stihli dve muzea, jedno obrovske so vsetkym moznym, najviac sa nam pacil dreveny vyrezavany nabytok (vstupne bolo pre domacich Rs 10 a pre cudzincov 150, ale so Satyam ID kartou sa vraj nominujeme na domacich). Mali tam okrem toho aj take hodiny, nieco na sposob orloja - boli to velke hodiny a na nich nejaky kovac buchal do kovadliny. Ale ta show co z toho urobili!! Na hodiny namierili kameru, ktorej obraz sa prenasal na dve velke obrazovky(sponzorsky dar od State bank of India), samotne hodiny boli taky interierovy model, nie vonkajsie, cifernik mal max. 0.5m priemer. A pred tymi obrazovkami boli stolicky, tak klidne pre 100 ludi, potom este z galerie sa divali a ja neviem odkial vsade, lebo sa blizila cela. No a ked udrela stvrta hodina, tak sa otvorili take dvierka, z nich vysla osoba, urobila buch! do zvonu a zasa odisla. Vsetci Indovia vzrusenim ani nedychali, robili ha! ked sa dvere otvorili a potom este a jtlieskali. No hodinu sme sa z toho nemohli spamatat a lamali sa smiechom.
Slabsie povahy uz zostavali radsej v buse a spali, ale my tvrdi muzi a zeny sme este navstivili aj druhe museum, ktore zalozil posledny Nizam (to bol nejaky kralovsky titul alebo nieco takeho, bol zruseny az so ziskanim nezavislosti Indie) a boli tam strieborne dary k 25.vyrociu jeho vlady, jeho satnik (skrine v tak 20m dlhej miestnosti vsade po stranach a v dvoch poschodiach, to sme cumeli) a plno pisomnosti (v telugu ovsem). Medzitym sme este museli absolvovat komercnu prestavku vnejakom obchode s bizuteriou, ale nemyslim ze niekto nieco kupil.

Prehliadka sa skoncila asi o pol siestej, takze sme sa potom odobrali domov, kde sme vyckali transportu do STC a tam sme prisli asi o deviatej vecer. Nastastie jedalen funguje az do desiatej, takze sme si dali veceru (bolo aj nejake kura na indicky sposob, tak som bola rada ze bude aj maso a boli sme uplne vyhladovani). Dostalo sa nam dokonca aj teplej sprchy! Kupelna vyzera len tak, ze su to kachlicky vyspadovane k diere vzemi kam odteka voda a bola som aj svedkom upratovania, kedy len proste prisli a vyliali na tu podlahu vedro vody. Tolko k stieraniu kupelne. V STC je nicmene tecuca aj tepla voda, takze minimalne dva tyzdne (ha ha, pozn. 28.8.) budem zit v pohodli, a potom sa uvidi. Byty su rozne, hovorila som s Thajkou Nhoo a ta vravela ze v tom ich je vzdy tecuca a vacsinou aj tepla voda. Takze uvidime s cim skoncim ja.

Slavny prichod!

Tak toto je moj prvy vecer v Hyderabade... slavne som po dlhej a strastiplnej ceste z Viedne, kde som sa srdceryvne rozlucila s Tomasom, vyborne sa vyspala v lietadle do Doha lebo som mala len pre seba tri sedadla... V Doha sme boli o pol siestej rano a pripoj som mala az o 10.15, takze nic moc. Museli sme prejst nejakou kontrolou ci cim a uz som aj bola na uzasnom letisku Doha, o ktorom na nete bola krasna prezentacia.. nevelmi zodpovedajuca pravde. Letisko je jedna chyza so stankami v strede, nejake restiky (mali sme od aeroliniek voucher na ranajky, ale bol to ten priesvitny tenky chlieb s jednym platkom syru, tak som ho nechala na podnose niekomu potrebnejsiemu a dala som si len pitie - potom som sa dozvedela ze tam za colu uctuju 12 dolarov, uf). Takze som tam vegetovala a vegetovala, este ze to bolo klimatizovane, lebo ked som nastupovala potom do lietadla (museli sme ist busom k nemu a potom nastupit po schodikoch) tak letuska hovorila ze je 44 stupnov a naokolo vsade rovna pust.. Potom v lietadle, kde som bola jedina bleda tvar, som pokecala na temu korenene jedlo (to som este netusila aku hroznu pravdu mi oznamuje moj spolusediaci ked povedal ze oproti servirovanemu jedlu je to v meste ovela, ovela silnejsie..). Ako vyborny zoznamovaci prostriedok sa tu ukazal Harry Potter, pretoze cestou sa ma aspon traja ludia spytali ci je to ta nova kniha, ake to je atd.

Na letisku, ktore vyzeralo hrozne, ma napodiv cakala moja batozina a aj dvaja Aiesecari, ktori ma AUTOM zaviezli do bytu plneho trainees, znamemu ako Adarsh Heights (viz foto). Cesta do bytu bola fascinujuca, pretoze sme sli po nejakej hlavne julici, a tu v Indii nie su ziadne pruhy, ba ani snaha o nich (odhliadnuc od faktu, ze sa tu samozrejme jazdi na opacnej strane, coz ma zaskocilo a este bude asi chvilu trvat kym si na to zvyknem) a vsetci trubia jak besni, predbiehaju sa, do toho tie zlte rikse, motorky.. no ja by som si netrufla na cestu. A k tomu zacpa. Cestou sme sa stavili aj na jedlo, mala som nejaku kuraciu rolku, nieco ako v KFC Twister. Cestou (pocas ktorej obaja Aiesec chalani prestali telefonovat len na velmi kratku chvilu - myslim ze telefonovanie je jedna z miestnych manii ci posadnutosti, jak sa to vezme:) som sa dozvedela ze byt kam ideme, je len prestupna stanica a ze vecer alebo zajtra budem prestahovana do STC (Satyam Technology Center).

Silnejsi a skor dorazivsi jedinci z Adarsh Heights vyrazili na party, ale ja som slaby a nespolocensky jedinec, tak som zvolila spanok, ku ktoremu ucelu mi bola velkoryso ponuknuta postel nepritomneho spolubyvajuceho.. chyba, chyba. Jednak sa asi o polnoci, kedy zatvaraju vsetky bary, ostatni vratili a pokracovali v party tak do tretej rano, takze som sa nevyspala, a jednak v posteli zili akisi nemili votrelci, ktori oznackovali moju tvar a predlaktia cervenymi flakmi na najblizsi tyzden. Predtym som ale este mala moznost sa zoznamit s v Lonely planet tak casto zmienovanou bucket water - holky mi zohriali vodu na sporaku a naliali ju do vedra, a pomocou malej odmerky som mala moznost zmyt zo seba prach cesty:)