Prehliadka mesta

V nedelu, den po prichode, sme sa rozhodli zucastnit na prehliadke Hyderabadu, ktoru pre nas v AP tourism organizacne (ale nikoliv financne) zabezpecili Aiesecari. Rano sme museli vstat o nehoraznej osmej hodine, co nebolo jednoduche hlavne pre tych ucastnikov prehliadky, ktori vecer predtym partyovali do zblbnutia. Tore zaspal na stolicke...

Ked sme sa teda stastne stretli s nasimi sprievodcami, tak nas nalozili do dvoch autobusov, a vyrazili sme. Asi som zabudla podotknut, ze prsalo ako o zivot... a den predtym mali Aiesecari ktori nas vyzdvihli plno reci o tom aky je toto skvely cas v roku na prichod, lebo pocasie je proste uzasne... ha ha.

Nasa prva zastavka bola Birla temple, ale my sme uprednostnili ranajky v miestnej ustanovizni, a temple nevideli. Ja som nemala zmenene peniaze, takze som hladovala, ale ani som velmi nemala chut a hlavne potrebne vedomosti co si objednat. Ani som vlastne poriadne netusila preco tam stojime, pretoze sprievodca do mikrofonu fufnal, huhnal, a repraky boli prisernej kvality, takze sme mali problem urcit, ci vobec hovori anglicky alebo hindsky (resp. telugu).

Z Birla temple nas vzali k Charminaru (na obrazku moslimska univerzita pri Charminare), ktory sme ale len obkruzili autobusom, coz nas velmi neuspokojilo, ale vacsina ucastnikov z nasej skupiny aj tak chrapala po prebdenej noci, a sli sme do Zoo.

Zoo by mozno bola pekna, keby tak neprsalo. Videli sme par zvieratiek, nicmene vacsina z nich preukazala vacsiu inteligenciu ako my a neproducirovali sa vonku na dazdi. Zviezli sa na vlaciku do ktoreho hrozne prsalo a ktory mal totalne mokre sedadla, takze nase zadky boli za chvilku uplne mokre, takze sme si zoo velmi neuzili.

Zato dalsia zastavka, Golconda fort, stala za to. Na chvilku prestalo prsat, takze prehliadku sme absolvovali bez dazdnikov, zato za sustavneho hurry, hurry zo strany sprievodcov. Vzhladom k tomu, ze bol nejaky hindsky "festival" tak sme boli aj svedkami vrazdy domaceho ptactva, konkretne sliepok. Niektori to tazko niesli, a tusim nemali ani chut na veceru. Pravdou je ze mohli vziat aj ostrejsi noz, ale nebola tam ziadna striekajuca krv (ac sme sa pre istotu drzali v uctyhodnej vzdialenosti). Po ponuknuti hydiny bohom ju veriaci pre istotu uvarili v prilahlej budove a skonzumovali sami. Tento hinduizmus, to je prakticke nabozenstvo... Pevnost sama je polorozborena, z vykladu som nieco zachytila len tu a tam, ale musela byt fakt pekna, rozhodne obrovska a bol z nej pekny vyhlad na mesto. Viz obrazky... a este sme tam zastihli aj nejaky velky sprievod s obetinami, ktory spieval, tancoval a tak rozne vyvadzal :)

Dalej sme absolvovali miestny subor hrobiek, take mini Taj Mahaly, krajsie zvonku nez znutra. Pobliz sme mali obed vo VEG restauracii, takze som fasovala nejaku slichtu zo zeleniny ktoru sme museli velmi hojne zapijat vodou, pretoze famy o koreniacich zvykoch v Hyderabade neboli ani trochu prehnane - je to na hranici jedlosti. Myslim ze az sa vratim domov tak budem musiet kupit vedro chilli a pepru inak mi bude vsetko pripadat bez chuti. A kari, samozrejme:) Nicmene az na to, ze to bolo palive, to bolo celkom ok, mala som aj kokosove mlieko - chuti hrozne zvlastne.. tazko to popisat. Vsade naokolo predavali kokosove orechy, ale ako som sa neskor dozvedela, su urcene nie na jedenie, ale pre veriacich aby ich v chrame ponukli bohom (a zjedli az potom).

Po obede sme este stihli dve muzea, jedno obrovske so vsetkym moznym, najviac sa nam pacil dreveny vyrezavany nabytok (vstupne bolo pre domacich Rs 10 a pre cudzincov 150, ale so Satyam ID kartou sa vraj nominujeme na domacich). Mali tam okrem toho aj take hodiny, nieco na sposob orloja - boli to velke hodiny a na nich nejaky kovac buchal do kovadliny. Ale ta show co z toho urobili!! Na hodiny namierili kameru, ktorej obraz sa prenasal na dve velke obrazovky(sponzorsky dar od State bank of India), samotne hodiny boli taky interierovy model, nie vonkajsie, cifernik mal max. 0.5m priemer. A pred tymi obrazovkami boli stolicky, tak klidne pre 100 ludi, potom este z galerie sa divali a ja neviem odkial vsade, lebo sa blizila cela. No a ked udrela stvrta hodina, tak sa otvorili take dvierka, z nich vysla osoba, urobila buch! do zvonu a zasa odisla. Vsetci Indovia vzrusenim ani nedychali, robili ha! ked sa dvere otvorili a potom este a jtlieskali. No hodinu sme sa z toho nemohli spamatat a lamali sa smiechom.
Slabsie povahy uz zostavali radsej v buse a spali, ale my tvrdi muzi a zeny sme este navstivili aj druhe museum, ktore zalozil posledny Nizam (to bol nejaky kralovsky titul alebo nieco takeho, bol zruseny az so ziskanim nezavislosti Indie) a boli tam strieborne dary k 25.vyrociu jeho vlady, jeho satnik (skrine v tak 20m dlhej miestnosti vsade po stranach a v dvoch poschodiach, to sme cumeli) a plno pisomnosti (v telugu ovsem). Medzitym sme este museli absolvovat komercnu prestavku vnejakom obchode s bizuteriou, ale nemyslim ze niekto nieco kupil.

Prehliadka sa skoncila asi o pol siestej, takze sme sa potom odobrali domov, kde sme vyckali transportu do STC a tam sme prisli asi o deviatej vecer. Nastastie jedalen funguje az do desiatej, takze sme si dali veceru (bolo aj nejake kura na indicky sposob, tak som bola rada ze bude aj maso a boli sme uplne vyhladovani). Dostalo sa nam dokonca aj teplej sprchy! Kupelna vyzera len tak, ze su to kachlicky vyspadovane k diere vzemi kam odteka voda a bola som aj svedkom upratovania, kedy len proste prisli a vyliali na tu podlahu vedro vody. Tolko k stieraniu kupelne. V STC je nicmene tecuca aj tepla voda, takze minimalne dva tyzdne (ha ha, pozn. 28.8.) budem zit v pohodli, a potom sa uvidi. Byty su rozne, hovorila som s Thajkou Nhoo a ta vravela ze v tom ich je vzdy tecuca a vacsinou aj tepla voda. Takze uvidime s cim skoncim ja.