Slavny prichod!

Tak toto je moj prvy vecer v Hyderabade... slavne som po dlhej a strastiplnej ceste z Viedne, kde som sa srdceryvne rozlucila s Tomasom, vyborne sa vyspala v lietadle do Doha lebo som mala len pre seba tri sedadla... V Doha sme boli o pol siestej rano a pripoj som mala az o 10.15, takze nic moc. Museli sme prejst nejakou kontrolou ci cim a uz som aj bola na uzasnom letisku Doha, o ktorom na nete bola krasna prezentacia.. nevelmi zodpovedajuca pravde. Letisko je jedna chyza so stankami v strede, nejake restiky (mali sme od aeroliniek voucher na ranajky, ale bol to ten priesvitny tenky chlieb s jednym platkom syru, tak som ho nechala na podnose niekomu potrebnejsiemu a dala som si len pitie - potom som sa dozvedela ze tam za colu uctuju 12 dolarov, uf). Takze som tam vegetovala a vegetovala, este ze to bolo klimatizovane, lebo ked som nastupovala potom do lietadla (museli sme ist busom k nemu a potom nastupit po schodikoch) tak letuska hovorila ze je 44 stupnov a naokolo vsade rovna pust.. Potom v lietadle, kde som bola jedina bleda tvar, som pokecala na temu korenene jedlo (to som este netusila aku hroznu pravdu mi oznamuje moj spolusediaci ked povedal ze oproti servirovanemu jedlu je to v meste ovela, ovela silnejsie..). Ako vyborny zoznamovaci prostriedok sa tu ukazal Harry Potter, pretoze cestou sa ma aspon traja ludia spytali ci je to ta nova kniha, ake to je atd.

Na letisku, ktore vyzeralo hrozne, ma napodiv cakala moja batozina a aj dvaja Aiesecari, ktori ma AUTOM zaviezli do bytu plneho trainees, znamemu ako Adarsh Heights (viz foto). Cesta do bytu bola fascinujuca, pretoze sme sli po nejakej hlavne julici, a tu v Indii nie su ziadne pruhy, ba ani snaha o nich (odhliadnuc od faktu, ze sa tu samozrejme jazdi na opacnej strane, coz ma zaskocilo a este bude asi chvilu trvat kym si na to zvyknem) a vsetci trubia jak besni, predbiehaju sa, do toho tie zlte rikse, motorky.. no ja by som si netrufla na cestu. A k tomu zacpa. Cestou sme sa stavili aj na jedlo, mala som nejaku kuraciu rolku, nieco ako v KFC Twister. Cestou (pocas ktorej obaja Aiesec chalani prestali telefonovat len na velmi kratku chvilu - myslim ze telefonovanie je jedna z miestnych manii ci posadnutosti, jak sa to vezme:) som sa dozvedela ze byt kam ideme, je len prestupna stanica a ze vecer alebo zajtra budem prestahovana do STC (Satyam Technology Center).

Silnejsi a skor dorazivsi jedinci z Adarsh Heights vyrazili na party, ale ja som slaby a nespolocensky jedinec, tak som zvolila spanok, ku ktoremu ucelu mi bola velkoryso ponuknuta postel nepritomneho spolubyvajuceho.. chyba, chyba. Jednak sa asi o polnoci, kedy zatvaraju vsetky bary, ostatni vratili a pokracovali v party tak do tretej rano, takze som sa nevyspala, a jednak v posteli zili akisi nemili votrelci, ktori oznackovali moju tvar a predlaktia cervenymi flakmi na najblizsi tyzden. Predtym som ale este mala moznost sa zoznamit s v Lonely planet tak casto zmienovanou bucket water - holky mi zohriali vodu na sporaku a naliali ju do vedra, a pomocou malej odmerky som mala moznost zmyt zo seba prach cesty:)