...stale cakame...

Tak dnes nase skolenie pre zmenu nezacalo:) Odklada sa na zajtra... uz som teda ozaj zvedava, co to bude. Vcera este dorazili dve Kanadanky, Marie a Stephanie, tak som sa citila ako mazak ked sme im vykladali ako to bezi v jedalni a tak.

Dnes sme opat vyrazili do mesta, pochodit horedole, enem tak sa poflakat. Na sobotu uz mame velke plany, chceme ist rano trochu pozriet pamiatky a jazero a tak, vecer je tusim jakasi party, a v nedelu chceme ist do kina - maju tu druhy najvacsi IMAX na svete:) Inak su zatial trochu problemy s bytom, pretoze Rishi, koordinator z Aiesecu, ma zaludocne problemy a uz asi tyzden je chory, ale nam to stejne bude trvat tak dva tri tyzdne kym sa budeme stahovat do mesta tak dovtedy sa to uz snad aj vyriesi. Vzdy mozme zostat v STC, ale do mesta je to hrozne daleko, a bus ide len o 7.15 a potom az o11.30. Tak skoro vstavat, uf. Ale ludia to musia robit.. nezavidim im. Inak moje stipance sa zatial nijak nevyvijaju, dostala som na to od doktora aj tie indicke lieky, ale ked nezabrali tak ma poslal za skin specialistom, ale to sa mi zatial velmi nechce. Netusim kde je spital, a zabila by som tym cely den. Mozno neskor:))

Vcera som skoro cele poobede prespala, a potom sme si ukazoval fotky z domova (teda skor z domovskych party).

Dnes rano sme mali papaju, vcera sme ju s Katkou kupili v meste (stala len 15 rupii, to je asi10Sk, cela papaja!) a bola dobra, strasne sladka, ale dobra:)) Kupujeme si aj banany, kus za rupiu. Predavaju ich na ulici, maju take voziky na ktorych su cele tie obrovske trsy, a z nich nam urezu kolko chceme... take male banany, myslim ze v tych ktore sa predavaju u nas je vyrazne viac chemie a postrekov nez na tych ktore kupujeme tu. Este nas doma caka ananas, mnam! Uz sa nanho tesim... Vcera si od nas uz brali mena, ze nam spravia ID karty, tak aspon nieco sa zacina hybat.

No ale niet sa kam ponahlat... uz sa na nas lepia tie indicke zvyky:) Najviac nas fascinuje, ze ked Indovia hovoria ano, tak kyvu hlavou do strany ako keby boli nejak mentalne postihnuti, ale tazko to rozoznat od nie. A okrem toho je zrejme velmi nezdvorile nepoznat odpoved na otazku ci jej nebodaj nerozumiet, takze nech sa spytam na cokolvek, nejakej odpovedi sa mi uz dostane. Ale ci je spravna, to je celkom ina vec... no zvykame si, ze co si nezistime a neoverime sami sa neda povazovat za doveryhodnu informaciu:))

Tak dnes sa v podstate nic nedeje, tak SNAD uz zajtra budem moct napisat co a jak v praci. Myslim ze to bude hlavne papierovanie,sprostredkuju nam zalozenie uctu, nejaku simkartu, registraciu naforeign office a tak podobne, tie ID karty...