Kľudný víkend

Tento víkend sa konala dlho avízovaná, raz presunutá, zrušená a obnovená party v Chennai, alebo presnejšie v Mamallapuram.

Ja som sa necítila na to aby som sa zúčastnila, pravdupovediac som sa celkom tešila na tichý, kľudný víkend doma, a tak som v piatok zamávala Katke na rozlúčku a rozvalila sa na gauči s dosť brutálnou knihou o odvykacej kúre od drog, ktorú som alternovala s Bradom Pittom v Tróji – a neskôr diskusiou s Monikou na tému prečo nemá rada Brada Pitta.

Na víkend sme boli s Jaimem predbežne dohodnutí ísť do kina na Crash – Daven a plno ďalších ľudí na tom bolo minulý týždeň a veľmi to doporučovali, tak sme sa rozhodli že sa tomu filmu teda pozrieme na zúbok.

Sobotu doobedu som strávila prevážne spánkom – na rozdiel od posledných ani neviem koľko víkendov, kedy som po deviatej už nemohla spať a strašila som ráno prvá v kuchyni a pri práčke, tentoraz som si schrupla až do jedenástej, až sa Monica rozhodla že zistí čo so mnou je a zobudila ma. Musím sa teda posťažovať, že napriek tomu že oni obvykle spávali minimálne do dvanástej, JA som ich budiť nechodila!

Dala som si teda raňajky, vypočula si Monikine sťažnosti na to že musí tráviť celú sobotu praním, a že ju nebaví tak skákať okolo tej nesamostatnej práčky, a keď sa vrátil Tore zo stanice, kde bol kúpiť lístky na ich dovolenku v Kerale budúci týždeň, spolu s Jaimem vyrazili do Ofen na tradičný víkendový brunch.

Ja som aktuálne bez peňazí, alebo teda presnejšie povedané, musím si dávať pozor na výdaje, pretože posledný deň v mesiaci je v nedeľu, a tak je možné že výplatu dostaneme v piatok (to by bolo ideálne...), v sobotu, ale treba tiež počítať s pondelkovou alternatívou, a tak musím mať na víkend nejakú tú rezervu. Uvarila som si teda zemiaky s cibuľovo-hubovo-vajíčkovým čímsi (najbližšie to asi malo k praženici, ale ktovie..), spráskla to a o pol štvrtej sme s Jaimem vyrazili do Hyderabad Central zhliadnuť Crash o štvrtej (veru áno, v Indii žiadny čas nie je nevhodný na predstavenie... a aj keď by sme uprednostnili večer, bohužiaľ toto bol jediný čas kedy Crash dávali).

V kine sme stretli Adele a Charlesa, ktorých som nevidela už aspoň dva mesiace, a ktorí strávili Veľkú noc v Darjeelingu a Kalkate, a potom už sme len zasadli do kina a pozerali ako sa v L.A. všetci navzájom nenávidia. Film to bol dobrý, a už som si dokonca zvykla aj na indickú prestávku v strede počas ktorej zrejme máme ísť urobiť ďalšiu tržbu stánkom s popcornom a colou :)

Po kine som sa zastavila v Moche za Barbarou, Dominikou a Elayne – Barbara mi porozprávala o svojich zážitkoch z Andamanov, Elayne o svojich plánoch na cestu na sever a Dominika z každého rožku trošku :) Toto bola moja prvá návšteva Mochy, a teda mám pocit že sa tam čoskoro zastavím znvou – ich „apple pie shake“ bol na moje počudovanie výborný, a prostredie tiež veľmi príjemné.

Doma som potom strávila večer pri knižke, a šla spať relatívne skoro.

V nedeľu som si opäť prispala, v poslednej dobe sa mi to nepodarí často tak to musím využiť kým sa dá. Plán na dnešný deň bol rumunský veľkonočný obed, pretože tento víkend je podľa pravoslávneho kalendára Veľká noc. Pôvodne plánovaný na 15h, presnunutý na 16h.

Monica s Torem okolo dvanástej odišli variť, Jaime si šiel dať asi po osemdesiaty krát opraviť motorku, a ja som zostala doma sama... čoho som sa rozhodla využiť a zotrieť podlahu ešte príšerne špinavú po utorkovej party. Predtým som ešte umyla našu kúpeľňu ktorá to už nutne potrebovala, a so zvyškom podlahy mi pomohol navrátivší sa Jaime.

Okolo štvrtej sme sa odobrali na Rd. 1, kde sa mala konať tá veľkolepá sešlosť. Ale len sme prišli a Monica nám oznámila že obed bude zrejme trošku meškať, zrejme tak hodinu. Tak sme sa usadili a čakali.

Čakali a čakali... medzitým chalani začali prehľadávať Mirelin počítač v snahe nájsť nejaké porno (na ploche umiestnený "playboy videoklip" ich navnadil týmto smerom) a dievčatá z nich boli zhnusené - mám pocit že hlavne preto lebo v tom počítači ozaj bolo niečo čo nemali nájsť, ale ani to nenašli.

Okolo šiestej sa servíroval obed - teda o tomto čase už skôr večera. Mali sme mrkvovú polievku pôvodom z Austrálie, ktorú uvaril Ozanin priateľ Tony (doteraz som ani nevedela že má nejakého priateľa...) a ktorá chutila celkom ako sviečková bez mäsa, a potom baklažán v rôznych úpravách, vajíčka s pomazánkou, dokonca jahňacie vo veľkej panvici so zeleninou a samozrejme plnená paprika. K tomu dva druhy zemiakov, zeleninový a ovocný šalát a na záver zmrzlina.

Inu, dali sme si do nosa :)

Ovšem takýmto nečakaným odkladom obeda padol plán ísť ešte zhliadnuť Ice Age 2 do kina.

Tak som sa namiesto toho odobrala do Food Worldu, a cestou sa mi podarilo šikovne sa zložiť v strede ulice keď som uvažovala nad všetkým možným okrem toho kam kladiem nohy, a domov som teda dorazila s pošramotenou figúrou a ešte pošramotenejším sebavedomím.

Doma som už len zjedla svoje ovocie (zamilovala som sa do manga...) a pre zmenu strávila zvyšok večera s knižkou pri telke.