Ešte jedno filmovanie

V nedeľu nás Ramesh s Katkou nahováral aby sme šli nakrúcať aj v utorok, a zatiaľ čo Katka bola neoblomná že ani náhodou, ja som sa rozhodla že keďže po nás v práci ani pes neštekne, tak prečo nie.

Ramesha som donútila prísť až o pol deviatej, tak som si prispala celých 15 minút, lebo som sa musela predtým naraňajkovať, a o pol deviatej skutočne prišiel, naložil ma, a šli sme. Okre mňa boli v aute Cristina a JJ, a ešte sme naložili Mariu.

Filmovanie bolo niekde pri Hi-tech city, a trvalo to pekne dlho kým sme sa tam dostali. Nakoniec to nebola reštaurácia, ale nejaký rezort s bazénom a podobne, tak sme sa zložili v tieni, rozbalili knihy a čakali na svoju veľkú chvíľu.

Asi po hodine Cristina odišla na záchod, a vrátila sa s informáciou že dnu je krásny salónik, a či si myslíme že tam môžme ísť. My sme si mysleli, a tak sme sa presunuli do coffee shopu, kde boli na jednej strane válendy s vankúšmi, a na druhej gauče a stolíky. Navyše sa nám podarilo zamestnancov rezortu presvedčiť aby nám zapli klimatizáciu, a tak som sa bezostyšne natiahla na válendu a do dvanástej driemala.

Lebo tak dlho trvalo než sa konečne objavili filmári že máme ísť nakrúcať. S mojím vzhľadom po dvoch hodinách spánku asi neboli spokojní lebo ma odoslali naspäť, a tak som sa vrátila na svoju pozíciu, a čakala na ďalšiu scénu.

Tá sa odohrávala v reštaurácii, kde sme boli rozsadení po dvojiciach a tvorili sme pozadie k nejakému rozhovoru hlavného hrdinu v popredí. S Mariou sme sa tak dobre bavili že som si ani nevšimla kedy to natočili, a dostali sme rozchod na obed.

Na obed bola ryža s dhalom ktorú sme zapili s Mariou litrom vody, a vrátili sa do hibernácie do nášho salóniku.

Odvolaní sme boli až okolo pol tretej, prezliekli sme sa do druhého odevu (Ramesh mi to povedal len ráno tak som zdrapila prvé čo bolo pod rukou), a po tom čo sme museli filmárov sklamať že nemáme minišaty, minisukne ani nič podobného (teda ja som mala čierne šaty, ktoré boli odsúhlasené) nám k bazénu doniesli lesklé elasťáky ktoré leteli keď som mala tak desať, a veľkosť tiež zodpovedala - Cristina, ktorá z nás je najchudšia, by do nich dala tak jednu nohu. Pre ňu ale našli nejaké pyžamo, ružové šortky a biele tielko, pod ktoré si z obáv z priesvitnosti vzala vzadu prekrížený tmavosivý aerobikový top, a ešte pre istotu čiernu podprsenku, a dojem plaviek bol dokonalý. Mne sa snažili vnútiť zmienené elasťáky ktoré som odmietla s poukazom na ich nevhodnú veľkosť, a potom mi doniesli indické plavky, vraj to je vhodná veľkosť!

Neviem či som to už niekde zmieňovala, ale indické plavky sú vskutku úžasný kus odevu. Sú to vlastne také šaty z plavkového materiálu - majú krátke rukávy, telo je zahalené a dole majú SUKŇU až po kolená! Navyše v krásnom kvetovanom prevedení. Odmietla som si tú hrôzu obliecť, a keď sa ma filmár spýtal prečo, tak som navrhla zvýšenie svojho platu.

A problém bol vyriešený.

Dostali sme teda s Mariou za úlohu dekoratívne sedieť pri stolíku vedľa bazéna a čítať knihu. Nemala som ale povolené čítať moju, lebo mala tmavý obal ktorý dostatočne nevynikal na mojich čiernych šatách, a tak sme si ich s Mariou museli prehodiť.

A to všetko na slnku! No príjemné to teda nebolo. Zato JJ a Cristina si to v bazéne užívali, a indický hrdina sa plácal neďaleko plávajúc podivný kraul.

Natočili to pre zmenu zo všetkých strán, JJ naučil Inda skákať do vody tak aby ho po plesku nebolelo celé telo, a o piatej sme boli voľní. Teda, voľní... než sme sa dostali do mesta tak bolo po šiestej, a ja som smala príšerný hlad.

Rozhodla som sa teda zájsť do Q-martu pri Steph, ale tam som síce dostala mäso ktoré v Hyderabad Central nevedú v žiadnej forme už dva týždne, ale nedostala som žiadne ovocie, a navyše som zistila že Food World je dnes a zajtra zatvorený. Odobrala som sa teda do svojho obľúbeného obchodíku s ovocím povyše, kde som si nabrala tri mangá a kilo hrozna, dala to odvážiť a zostala šokovaná keď za to ten blázon pýtal 70 rupií! Objasnil mi že hrozno stojí 40 lebo je koniec sezóny, a mango 30 zrejme preto že je stred sezóny a dostať ho úplne všade. Vzhľadom k tomu, že v Hyderabad Central, čož je najdrahší obchod aký v meste snáď je a malé obchodíky by to mali mať lacnejšie, stálo hrozno 35 a mango 25 tak som sa oprávnene naštvala, nechala všetko tak a proste odišla.

Rozhodla som sa ovocie si kúpiť na Rd 10 pri Ofen, a v Ofen si vziať nejakú bagetu ktorá by ma zachránila od smrti hladom. Na to som potrebovala rikšu, a zasa raz som bola donútená čeliť arogancii indických vodičov. Za trasu ktorá stojí maximálne 12 rupií odo mňa pýtal 60! Na to som ani nemala slov, objasnila som mu že nie som úplne blbá a debil za mnou ešte kričal že teda za 50 ma vezme.

Našla som normálnu rikšu, zaplatila 12 rupií a vystúpila pri Ofen. Bola som ale opäť sklamaná, pretože ovocie tam dnes akosi nebolo, a bageta bola s mletým mäsom alebo nejakou jeho mutáciou, čo som veľmi nepochopila. Ale nakoniec som kúpila donut, na našej ulici som stretla predavača máng od ktorého som kúpila tri (boli teda obrovské, mali spolu 2 kg a zaplatila som 20 rupií za kilo) a všetko to doma v priebehu večera zlupla. Mangá boli nie celkom zrelé, tak nabudúce sa už na také veľké nenechám zlákať.

Ešte by som mala spomenúť ako sa vyvíja situácia s Jaimem :)

Jaime sa rozhodol že chce ísť do New Yorku pracovať na projekte pre Citibank (nemalú rolu v tom zohral fakt že Teresa dostala od júna prácu v New Yorku :))), a tak bojuje s byrokraciou v Satyame aby dostal všetky papiere včas, stihol svoj pohovor na konzuláte v Mexiku a bol na mieste činu koncom mája.

Včera teda strávil celý deň na HR kde s snažil (napodiv úspešne) donútiť svojho HR aby mu poskytli všetky papiere ktoré musí priložiť k žiadosti, a večer volal Immigration team ktorý musí v USA podať nejakú žiadosť. Navyše sa predvčerom k svojmu (a nášmu) úžasu dozvedel, že Satyam mu síce zaplatí letenku, ale jediná možnosť ako to vykonať, je letieť do Mexika na pohovor, potom do Indie a z Indie do New Yorku. Keď sa spýtal prečo nemôže letieť z Mexika do USA, bolo mu povedané že toto sú pravidlá a jediná možnosť ako mu Satyam môže zaplatiť letenku. Takže momentálne uvažuje o "zmeškaní" letu...

Inak také detaily že HR si od neho pýta informácie ktoré im poslal asi tak pred hodinou mailom ani nezmieňujem :)