Anabáza s letenkami

Včera som vykonala najrýchlejšie cestovné rozhodnutie svojho života.

Ráno sme do práce prišli s úmyslom opäť prejsť letenky do Kalkaty a z Delhi a večer sa zastaviť v Reliance a kúpiť si tie ktoré vyhodnotíme ako najvýhodnejšie.

Čo sa ale nestalo... jak sme tak hľadali tie letenky na stránkach Air Deccan, stále som tam videla pútač na Cheapest fares Chennai - Port Blair - Chennai. Síce som presne netušila kde je Port Blair, ale mala som také nejasné podozrenie... ktoré sa po mrknutí na mapu na stene potvrdilo - je to na Andaman islands!!

Klikli sme teda na cenu hneď prvého marca, odkedy je linka v prevádzke - a vida, 2 399 Rs jednosmerne! Vykonala som rýchle prepočty svojich financií a usúdila že by to snáď aj bolo zvládnuteľné!!! Teda skôr som sa rozhodla že aj keby som mala mesiac jesť ryžu s chapati tak na tie ostrovy musím ísť!!

Stephanie zdieľala moje nadšenie, a nakazili sme aj Katku, takže čoskoro sme všetky tri skúmali možnosti letov do Port Blair a uvažovali ako to najlepšie skĺbiť s naším "nabitým" pracovným programom.

Rozvinuli sme viacero alternatív, pretože zároveň sme nestrácali zo zreteľa pôvodne plánovaný výlet do Sikkimu a Darjeelingu, a nakoniec sme (viac menej pod vplyvom doma vyžadovanej taktiky že lepší je jeden veľký šok než viac malých) sa rozhodli vybaviť oba výlety viacmenej naraz. Za sebou.

Katka našla let s Indian Airlines z Kalkaty priamo do Port Blair, ktorý na nete síce stál 3 200 Rs, ale ušetril by nám cestu do Hyderabadu z Kalkaty, z Hyderabadu do Chennai a z Chennai do Port Blair takže sa nám veľmi pozdával. Cena bola ale pre indických rezidentov, a ak sme chceli kúpiť lístky rovno cestou z práce, museli sme mať residential permit. Ten sme samozrejme nemali, a tak sme sa rozhodli pre zmenu opustiť pracovisko predčasne, ísť si domov po papiere a peniaze, a na letisku kúpiť všetky letenky.

Ako sme povedali, tak sme aj urobili. Doma sme porozprávali Toremu o našom skvelom pláne, ten bol úplne vyjavený a fascinovaný, a ticho závidel že sme medzi projektami (pretože to je jadro nášho skvelého plánu - vzhľadom k tomu že trojročný plán je naplánovaný a my nemáme novú prácu, sme vlastne voľné... v CSG plánujeme sa rozlúčiť že nastupujeme do novej unit, ale tam nastúpime až po návrate... geniálne jednoduché :)). Vzali sme permity, pasy a peniaze a vyrazili na letisko.

Tam ale prišla studená sprcha - letenka nie je za 3 200 Rs, ale za 12 000 Rs. To bol trošku veľký šok aj pre nás... ale potešili nás správou že majú za túto cenu letenku na 11.3. To je ale pre nás trošku neskoro, a keďže ostatné aerolinky do Port Blair nelietajú, rozhodli sme sa sústrediť na cestu Kalkata - Chennai, odkiaľ by sme mohli letieť s Air Deccan.

Žiadne aerolinky ale neboli ochotné nám predať letenku pod tri tisícky, a tak sme museli učiniť rozhodnutie - buď plán vykonáme tak ako sme chceli, oba výlety naraz, čo má zjavné výhody v podobe zgrupovania všetkých ciest a nemuseli by sme znovu hneď po nástupe do novej práce žiadať ďalšie voľno na apríl, ale znamenalo to že cestu Chennai - Kalkata vykonáme vlakom. Spolu s cestou vlakom do Varanasi, na ktorej sme sa dohodli už v priebehu dňa to bolo viac cestovania vlakom než sme si predstavovali, ale nakoniec sme napriek tomu zvolili túto variantu.

Nevedeli sme ale ako vlastne tie vlaky chodia... a tak sme sa odobrali na Mayfair do Reliance, kde sme na nete overili či existuje vlak aký chceme, zistili jeho číslo a zároveň kúpili letenky do Port Blair (Reliance má nejaké partnerstvo s Air Deccan, takže sa tam dajú s miernou prirážkou kupovať letenky).

Letenky sme s búšiacim srdcom kúpili, a lístky na vlak sme už nestihli pretože už bolo skoro osem... takže ráno. Na dvoch budeme na waiting liste, z toho jeden nie na náš obvyklý sleeper, ale na 3AC, no ale ešte stále je to lacnejšie ako letenky.

Večer sme boli behať so Steph, ktorá si plánovala kúpiť lístok online z kreditky, a nášmu plánu sme urobili veľkú reklamu, tak uvidíme kto sa ešte pridá.

Dnes ráno si Steph kúpila letenky, pridali sa aj Damien a Maya, a výhľadovo si lístky chce kúpiť aj Santiago a Annmarie. Zrejme aj Zamin (keď ide Maya...), tak to vyzerá na veľkú partu... dnes sme nerobili nič iného než pozerali fotky, zisťovali čo sa tam dá robiť a snažili sa presvedčiť liknavcov že je to skvelý nápad.

Ešte včera sme overili že povolenie je len formalita ktorá sa dá vybaviť na letisku, a že ceny sú mierne, a tak už nám nič nebráni vyraziť do tepla za slnkom!!!

Keďže boli dotazy že nie je jasné kam sa to vlastne chystáme, dnes som zasadla k Photoshopu, a s veľkým úsilím náš plán zakreslila do mapky... rozsah mojich prác asi nie je celkom zjavný, ale vyžadovalo to značné množstvo analytického myslenia aby som zistila prečo sa mi stále kreslí sivá čiara namiesto červenej!

Dnes máme večer oslavu nášho polročného pobytu v Indii... July batch sa dnes stretáva v Our Place, a potom sa presunieme k nám a dáme si nejaký ten drink a sentimentálne zaspomíname čo všetko sme už zažili (a prežili :))