Party party party

Tak tento vikend sme mali party ako nikdy predtym... zacalo to v piatok vecerou s chairmanom, pokracovalo v sobotu narodeninovou a rozluckovou party a poniektori neznicitelni jedinci si vyrazili von aj v nedelu vecer pobratat sa s managementom :)

V piatok sme sa teda mali druzit s managementom, k comuz nam mal dopomoct kulturny program a kontinentalna vecera. Program sme mali vicemene v trubke, ale predstava europskeho jedla v nas vyvolavala radostne ocakavania, ovsem tiez obavy ci sa nejedna len o plane sluby.

Zobudili sme sa do uprsaneho dna, i nahodili sme dazdniky a prvykrat v Indii aj lahke bundy a vyrazili do prace. Kedze vacsina party sa odohrava v STC na travniku pri bazene, mali sme obavy ako sa veci vyvinu za dazda, ovsem netrvalo dlho a dorazil mail od Rishiho, ze party sa presuva do Dhori di Dhani (alebo mozno aj Dhani di Dhori, ktovie) a auta nas vyzdvihnu o 5.30. Paranoidni jedinci hned pojali podozrenie ze by to mohla byt podivna Rajasthani village kde sme boli za nekrestanskych 100 rupii s VJom, a skutocne tomu tak bolo. V tom pripade sme zacali vysetrovat preco ked chairmanov prejav zacina o pol osmej mame na miesto vzdialene maximalne pol hodiny cesty vyrazat dve hodiny vopred... odchod bol teda o hodinu odlozeny, a po tom co nas poniektori lenivci opustili a pod zamienkou prezlecenia sa si sli schrupnut domov sme sa o pol siedmej zhromazdili na parkovisku pred dorms aby sme zistili, ze je pritomne celkom jedno male auto pre skoro dvadsat trainees a este k tomu madarsku mensinu ktora travila posledny vikend v Hyderabade pred vytuzenou cestou domov.

Konecne sa dostavil aj autobus objednany pre Madarov, ktori sa donho nasackovali, my sme vyplnili zvysne miesta a ked prislo aj druhe velke auto pre trainees tak sme konecne vyrazili k miestu konania velkolepej udalosti.

Tam sme fasovali turbany - ja som si vybrala zeleny - a usadili sa do velkeho salu aby sme vyckali par teplych slov od chairmana. Najprv prehovorila organizatorka vecera (ktora, ako som sa neskor dozvedela, nahradila Raviho v jeho funkcii), podakovala nam za ucast, vyjadrila nadej ze sa takto stretneme este casto, oznamila nam ze bude aj kulturny program (coz nas zas tak nepotesilo pretoze pre nas bola hlavna vecera :)) a uviedla dlho ocakavaneho chairmana.

Jeho prejav daval viac zmyslu nez som cakala, nieco o tom ako on sam bol v USA a musel sa kulturne prisposobovat... potom hovoril este jeden clen top managementu, a nakoniec sme dostali priestor my trainees aby sme vyjadrili co mame na srdci. Napodiv sa nasli aj dobrovolnici (alebo mozno "dobrovolnici", ako sa to vezme) - Rami sa vyjadril velmi pochvalne, no aby nie ked ho Satyam vysiela na tri mesiace do Budapesti, potom este par ludi a samozrejme Beata. Pri jej slovach My name is Beata and I come from Slovakia sme sa s Katkou na seba pozreli v porozumeni ze to zrovna spominat nemusela. Vyjadrila svojim obvyklym prehnanym sposobom ako je stastna ze tu moze byt a podobne... neskor sme sa zhodli ze v podstate mala pravdu, ale sposob akym to podala je hrozny.

Potom nasledoval kulturny program, ktory pozostaval z ukazok tradicnych indickych tancov do ktorych sa potom prelinali tance moderne - celkom zaujimave. Bohuzial v strede bola zaradena prestavka, pocas ktorej zacali nalievat alkoholicke napoje, a zadarmo, takze na druhu polovicu sa osadenstvo dostavilo uz znacne rozveselene (nechapem preco zasadne serviruju alkohol na prazdny zaludok, co tym asi chcu dosiahnut?) a roztrzite.

Po programe sme cakali uz len na veceru. Strategicky sme sa zhromazdili pri bufetovych stoloch kde sa nadejne zacali objavovat kusy masa, bagety, SUNKA, cestoviny a dokonca STEAK! Pravidelni navstevnici Ciinnabaru spoznali jedneho z barmanov a tento fakt spolu so servitkami s napisom Fusion 9 nam prezradil komu dakujeme za skvelu stravu ktorej sa nam dostalo.

A ze bola dobra! Dali sme si kolko sa do nas voslo a uz sme len sedeli a funeli. A ten dezert.. chocolate mousse a nejaky cheesecake, to bolo tak dobre ze som si dala hned dva :) Nechapem ako sa nam potom este podarilo tancovat, ale hudba bola vyborna, rozmotane turbany vyborna tanecna pomocka a tak sme az do polnoci vydrzali v plnej sile a skvelej nalade.

O polnoci sa zabava chylila ku koncu, a tak Tore ako spravny otec rodiny zohnal svoje ovecky dohromady, ukoristil auto a veelmi pohodlne sme sa zviezli do tepleho domova. Tam sme este sedeli v kruhu rodinnom a kecali o vsetkom moznom - prebrali sme Ankine meradla na muzov - zaujimaju ju hlavne topanky a ruky (tam sme museli konstatovat ze teda nechapeme preco Rodrigo lebo jeho topanky su priserne v zmysle too much :)).

V sobotu sme mali vecer objednanu dalsiu party, ale este predtym sme sa s Katkou chceli ist zaockovat proti encefalitide ktora ciha na dalekom severe a ja som si chcela kupit sosovky. Z prveho planu zislo ked sme zistili ze to stoji vyse Rs 2000 za tri davky a to je este len vakcina, nicmene sosovky som stastne kupila po tom co som sa s optikom do krvi pohadala ze ake vlastne potrebujem. On furt ze toric, toric a ze mi odmeria oci, ale ja som inteligentne prisla so sosovkami na ociach takze sa mi do toho nechcelo a presviedcala som ho ze ziadne specialne nepotrebujem a naopak odmietal vziat na vedomie informacie ktore som mu poskytovala ja, totiz o velkosti sosovky. Nakoniec sme sa nejak dohodli ze toric znamena pre astigmatikov ktorym ja nie som, takze comfort, a velkost som mu napisala na objednavku aby som potom mala pokoj. Zacvakala som Rs 950 a sli sme do kina.

Na Madagaskar! Sli sme do IMAXu na skoro rodinny vylet, dali sme si popcorn a colu a zhliadli po troch mesiacoch konecne nejaky film... bolo to celkom dobre, srandovne ac niektore vtipy trosku prilis priamociare, ale potesilo.

Z kina sme vyrazili jednak kupit baliaci papier, a okrem toho papier na kolaz pre Rishiho, pretoze prilezitostou sa opit boli Norine a Tatianine narodeniny plus Rishiho stahovanie do Chennai, ktore sa odteraz stane zakladnou pre vsetkych trainees. Miestom konania bola Shisha, novy podnik medzi Hyderabad Central a Lifestylom ktory vlastni nejaky Massimov znamy, tusim dokonca DJ. Dorazili sme samozrejme neskoro pretoze sme balili darceky a lepili fotky na kolaz pre Rishiho. Nicmene dorazili sme pred oslavencami, ktorym sa potom dostalo burliveho aplauzu, zboroveho spevu v anglictine aj spanielcine, kedze obe oslavenkyne su z Mexika.

Neskor vecer doslo aj na torty, jedna cokoladova a jedna kremova, obe vyborne a z oboch vacsina skoncila nie v nasich zaludkoch, ale na nasich tvarach, obleceni, rukach, vlasoch a podobne. Nacho sa v ohadzovani tortou zjavne vyzival a tiez som z jeho ruk pekny kus dostala :)

Ten vecer som ale nebola vo velmi dobrej nalade na party, takze som potom len posedela vonku, pokecala s Carlosom a bola celkom rada ze musime ist uz o polnoci. Tore pre zmenu pomerne triezvy - druhy den za sebou! Skoro neuveritelne :)

V nedelu potom nasledovalo tradicne spamatavanie sa, pospavali sme az do pol jednej (a potom samozrejme nevedeli vecer zaspat) a bohuzial som musela ist reklamovat svoje sosovky, ktore som si vyzdvihla uz v sobotu, ale az doma som si vsimla ze je na nich carovny napis MRP 845, coz znamena ze som zaplatila o 105 rupii viac nez je maloobchodna cena. Sla som teda do obchodu, kde sa ma snazili presvedcit ze clovek ktory mi sosovky predal dnes nie je pritomny a mam prist zajtra, ale ja som im oznamila ze ja robim business s obchodom a nie s konkretnym clovekom a kedze uznavaju moj narok za opravneny, nech mi vyplatia peniaze a potom si to od neho vymahaju ako vedia. A napodiv to zabralo! Dostala som svojich Rs 105 naspat - moje prve velke vitazstvo nad systemom! :)

Vecer potom Monica vyrazila na svoju tretiu party v rade, tentoraz u Hariho - osoba ktory mal prejav po chairmanovi a ktoreho pozna z IC v Agre. Party bola len pre par znamych trainees, a prilezitostou vraj bolo ze jeho pani chot je mimo mesto... Monica sa vratila dost znechutena a zdesena ze jedna indicka holka a Tania tam zostali aj na noc spat ked jeho zena je prec. A vraj vsetci si mysleli ze Tania je Slovenka...