Toreho darcek

Vikend ubehol akosi rychlo tak sme sa ledva spamatali a uz zasa bol pondelok rano... Katka bola dnes hyperaktivna, dala si doma ranajky a dokonca aj cvicila, ale ja som mala svoju obvyklu rannu nechut vstavat. Sli sme z domu len samy dve, pretoze Tore a Monika boli niekde (ako sme dufali) na ceste z Chennai. Bus bol skoro prazdny, vacsina obvykleho osadenstva bola nepritomna, a do prace sme dorazili len par minut po deviatej.

Po ranajkach sme narazili na navratilcov z Chennai, tak som s nimi sla na ranajky aby som si vypocula najnovsie klebety, kto s kym kde ako na party. Najvacsia udalost (teda okrem Ankinych excesov na plazi) bola ze Santiago si pri skoku zo strechy do bazena rozbil hlavu a potom este rozrezal nohu... takze ma tri stehy na hlave, sest na nohe a k tomu zacvakal 8000 Rs za snimky hlavy a sitie.

Inak sa dnesny den niesol v pripravach Toreho narodenin, ktore su v stredu a my, jeho najblizsi, priam rodina, nemame ziadny dostojny dar ani party.. takze sme mailovali ako divi a vymyslali co by sme mu tak kupili, a ako sa ho zbavit aby sme to mohli vybavit. Nakoniec to teda bude spolocne foto a mozno este nieco ak nas dostatocne osvieti :)

Tiez sme sa dnes dozvedeli ze bazen bude az do 1.11. zavrety!!! Hrozna to sprava pre nas ktori sme pod zamienkou plavania unikali z prace... a Tore si bude musiet najst iny predmet rannych mailov - Stephanie navrhla horoskopy, tak som zvedava co to bude :)

Z prace sme vyrazali v dvoch davkach, Mirela (Rumunsko, nova davka a Jaimeho oficialna priatelka) mala k dispozicii auto takze Tore a Monica sa zviezli s nou a my ostatni sme cakali na nas tradicny bus aby nas vzal do mesta. Dohodli sme stretnutie pri Hyderabad Central ze teda nieco kupime a odfotime sa, dame to vyvolat a zajtra akoby sme nasli.

Pri Hyderabad Central sme sa stretli tiez s Massimom, ktoreho chcela Monica poprosit ci by sme v stredu nemohli urobit pre Toreho piknik vo vidieckom sidle jedneho z jeho kamaratov. Massimo jej na email ovsem napisal, ze by to s nou chcel prediskutovat osobne, pretoze niektori trainees tam proste nie su vitani. S Katkou a Stephanie sme hned tusili ktora bije, pretoze Stephanie nam rozpravala o problemoch ktore s nima maju a ze sa k nim sprava otrasne, ale Monica stale dufala ze to tak zle nebude.. bolo. Vicemene Massimo povedal ze tam nemoze nikto z jeho bytu, coz pre nas nebola akceptovatelna moznost, takze tento plan padol.

Dohodli sme sa ze darcek bude spolocne foto a k tomu kurta, na ktoru sme na chrbat chceli nechat nasit cislo a meno. I s doverou sme sa vybrali do Hyderabad Central ze nejaku vyberieme... ale sme nevybrali. Bud boli priesvitne, alebo nevhodny strih, alebo nevhodna farba, alebo prilis zdobene - no nic. Tak sme sa pohli dalej k obchodom s indickymi odevmi, ale ani v dalsom sme nepochodili a tak bolo rozhodnute zabezpecit teda foto (najlepsie rovno v studiu), a potom jedinci s povinnostami voci svojim partnerom mozu odpalit, zatial co jedinci bez povinnosti mozu kupit prezent.

Najst o pol desiatej otvoreny fotoshop sa ukazalo ako velmi zlozita uloha, ale nakoniec sa nam podarilo jedno podivne studio najst. S chlapikom sme sa dohodli ze nam urobi skupinove foto, ale Jaime nechal v aute papier na nas krasny napis, takze musel ponho zatial co my sme cakali. Potom sme tvorili napis (We love you daddy...) a ked teda vsetko bolo hotove, zacali sme sa zhanat po fotografovi. A ten nikde. Po par minutach sme teda vyliezli von aby sme tam videli osobu ako strka film do predpotopneho fotaku, a na nasu otazku ze sme sa predsa dohodli na digitalnej fotke ktoru si odnesieme na usb nam bolo povedane ze pravdaze, ze tu 5 minutes nieco je. Na moj inteligentny dotaz ze kedy teda bude ta fotka hotova ked najprv musi vyvolat film a povodne nam sluboval do pol hodiny nam chlapik oznamil ze zajtra o 11.30 si mozme prist. To nas naprosto dorazilo, jednak nikto z nas v meste nepracuje takze to bolo vylucene, a okrem toho by sme to velmi nestihali dat potom este aj zvacsit. Nasrani sme teda odkracali zo studia, a stavili sme sa este v poslednom obchode sa pozriet na tu kurtu... a svete div sa, nasli sme! Sice samozrejme odmietli nam cokolvek nasit ci presit, pretoze na to oni nie su zariadeni, ale boli sme radi ze mame aspon nieco.

Fotku sme nakoniec vytvorili pred nasim domom a som zvedava ako to bude vyzerat. To uz bolo asi jedenast, Anca bola s nervami na konci pretoze v utorok Rodrigo na mesiac odlieta na okruznu cestu ponavstevovat svoje pribuzenstvo a dnes mal byt "special evening" za ktorymzto ucelom na ulici kupila kvety... :)

Este sme v Bariste objednali nekrestansky drahu tortu, sli s Monicou sa najest do La Sani, a ked sme o pol jednej v noci prisli domov tak sme boli uplne mrtve a rovno zaliezli do postele.