Cierny piatok

Dnes je zlyyyy den... a to je este len rano :(

Rano sme teda nic netusiac nastupili do nasho oblubeneho zeleneho autobusu v ktorom sa da krasne pospavat, a pripravovali sa na zalahnutie, ked tu zrazu autobus zastavil, vypol motor a hotovo. Chvilu sme dufali ze je to len nejake cvicenie alebo zapcha, ale nie. Po chvili cakania sme sa dotazali indickych kolegov co je vo veci a zvedeli sme, ze nas zastavila policia. Vytvoril sa tiez obecny nazor ze nas vodic nema vodicsky preukaz a cakame na noveho, dokonca sme volali Jaimemu ktory ma vodicak na vsetko co ma kolesa ci nechce prist a odviezt nas do STC, ale nechcel, tak sme cakali dalej. Po asi pol hodine sme sa dozvedeli, ze vodic papiere ma (napodiv), ale ze autobus nema akesi specialne povolenie, pretoze AC busy v meste nesmu chodit bez zvlastneho papiera, ktory my sme zjavne nemali. Nicmene ked sme sa po dalsich par minutach pohli, tak som nadsene volal Stephanie a Ricardovi, ktori stale cakali pri Hyderabad Central, ze uz teda ideme a maju sa pripravit.... predcasne. Po chvili sme totiz zbadali ze ideme nejak divne, a ked sme zastavili pri policajnej stanici a vsetci si museli vystupit tak bolo jasne ze vec zdaleka neskoncila. Nastastie teda pre nas skoro ano, pretoze nam bolo povedane ze mame cakat na nahradny bus, coz sme aj ucinili, a po dalsich par minutach cakania dorazil priserny indicky kostitras ktory nas s puhou hodinou a stvrt meskania dopravil na nase mile pracovisko. Poslednych par metrov pred budovou si este neodpustil posledny vystrelok a preletel cez retarder tak, ze nas vsetkych vyhodilo dobrych 5cm do vzduchu - Tore konstatoval ze nechape ako to dostalo do vzduchu este aj jeho.

No nastastie v kantine nam este urobili vajicka a toasty, inak by sa to s nami nedalo vobec vydrzat.. obed zrejme bude neskorsi, ale po vcerajsom zazitku, kedy som cakala solidnych 15 minut nez mi konecne vydali moje noodles (ostatni ktori si objednavali so mnou boli uz skoro hotovi) ani neviem ci sa nanho zas tak tesim :))

No a aby toho nebolo malo, tak sa mi dnes rozpadli sandale :((( Ano moje skvele krasne pohodlne sandale ktore so mnou boli vsade mozne a uz som mala pocit ze ked vydrzali tak dlho tak nie je dovod aby sa vobec niekedy v zivote rozpadli dnes zrejme skoncili svoju pozemsku put :((( Este ich vecer skusim zalepit, ale nevidim to ruzovo, pretoze tentoraz uz sa naozaj odtrhol vpredu cely pruzok (sice je rozdeleny na dve casti a zadna este drzi vcelku, a predna na podsivke, ale situacia nie je udrzatelna) a asi to bude ich koniec. Ked som si to rano v autobuse vsimla, myslela som skoro ze budem plakat... ano ano, taka blbost, ale cloveka to tak nejak zasiahne...

Inak dnes vsetci idu do Chennai, takze s Katkou mame byt sami pre seba, ale zatial este nevieme ako tejto veci vyuzijeme. Katka nieco vykladala o upratovani, a pravdupovediac som na to tiez pomyslela, a okrem toho zjavne budeme musiet absolvovat nejake nakupy, ale inak to bude asi hlavne spanok a spanok :)