Toreho narodeniny

Dnes mal teda Tore narodeniny, takze sme mali o program postarane, a to nielen na stredu ale tiez na utorok vecer, kedy po dlhom vahani sa predsa len rozhodol ze bude party.

Napisal v utorok teda pozyvaci email, ktory sme my uz len zakulisne upresnili o informaciu ze sa jedna o jeho narodeniny a ako sa dostat do nasho bytu, a potom uz sme len cakali na hosti... a cakali... a cakali... az sme sa dockali, a to v takom pocte ze sme boli sami prekvapeni. Polovicu sme ovsem my ani oslavenec nepoznali, coz nam ale nezabranilo v oslavach. O polnoci sme Toreho nakopli (mexicky zvyk), zaspievali Happy birthday a o tretej uz bol byt prazdny. Vec sa nezaobisla bez zasahov susedov, ktori jednak prisli nam oznamit ze sme prilis hlucni, a ked to nezabralo tak na osoby fajciace na balkone vyliali par kyblov vody.

V stredu rano sme teda vyskocili a dali sa do upratovania, pretoze sme sa obavali navstevy domaceho ktory keby videl byt v stave v akom sa nachadzal po party tak by asi nebol nadseny, ale vsetko sme zvladli bez akychkolvek problemov, a domaci sa este stale neukazal tak ktovie ci vobec pride :)

Zato na party prisiel Rodrigo, ktory uz mal byt davno niekde v Mumbai cakat na pripoj do Londyna... ale to by si nesmel zabudnut v Hyderabade americke viza. Takze druhy pokus v stredu a dovtedy nas a hlavne Anku oblazoval svojou spolocnostou.

V stredu rano sme chceli Toremu dat tortu ktoru sme v pondelok objednali v Bariste, a nas velkolepy dar, ale Anca nam presla cez rozum tym ze spala u Rodriga na Adarsh Heights. Okolo dvanastej sme ju zacali zhanat, o jednej sme ju aj stastne zohnali, o druhej aj fyzicky prisla, dala si sprchu a podobne a konecne sme mohli Toremu dat nasu krasnu cokoladovu tortu aj so svieckami a narodeninovy dar. Ten mal uspech, torta tiez, a vyrazili sme do mesta na drobne nakupy - ja teda pozriet ci nemaju niekde sandale namiesto mojich skonavsich... nemali. Vsetky sandale v meste su priserne, drahe, s absolutne rovnou podrazkou a na trekking naprosto nevhodne. Takze som prepadla zufalstvu a sla sa domov prezliect na veceru na ktoru nas Tore pozval do Fusion 9.

Na veceru sme teda sli rodina plus Rodrigo, ktory vec logisticky zabezpecil - cim sa rozumie ze vyuzil svoje znamosti tam aby pre nas otvorili, pretoze inak by to s nami nestihol kvoli letu. No co k tomu dalej povedat... jedlo bolo vyborne, mala som ozajstne hovadzie s vybornymi hranolkami, pre zmenu dalsiu tortu (to sme spievali Happy Birthday uz len tak na pol huby aby sa nepovedalo kedze to bolo vlastne tretikrat...) ktoru sme ani nedojedli pretoze uz sme nevladali, a stravili sme vecer travenim pri kartach a Titanicu.